DOTYKY

Fyzický dotyk všeobecne pôsobí blahodarne na telo, znižuje stres organizmu, znižuje krvný tlak a tep srdca. Dotyk, ktorý nám navodzuje zrelaxovaný stav, vedie k lepšej podpore imunitného systému.
Je nespočetné množstvo vedcov, ktorí tvrdia o dotyku, aké má blahodarné účinky. Neurológ Edmund Ross zistil, že fyzický dotyk aktivuje orbitofrontálnu mozgovú kôru, ktorá je spojená s pocitmi spokojnosti a súcitu. Daniel Keltner tvrdí, že štúdie ukazujú, že dotyk je znakom bezpečia, dôvery a upokojuje.

Podľa mňa, aj keď by nám to nepotvrdili vedci, tak to v sebe cítime (tie blahodarné účinky dotyku), pohladkanie od mamy, objatie s rodinou, kamarátmi, dokonca aj sexuálny akt. Dotyky nás vždy priťahovali a pomáhali nám. Keď vidíme niekoho plakať alebo smutného, hneď nás to láka objať ho – a tým utešiť. Aspoň ja to tak mám.

Potom si pozriem správy, vnímam politiku a správanie sa ľudí na sociálnych sieťach, počujem o rôznych útokoch voči iným ľuďom a som zaskočený, že kam sme sa to dostali a prečo je teraz viac hnevu a stresu. Uvedomil som si 3 faktory v našej dobe, ktoré nás rapídne/zásadne odďaľujú od dotykov, čím sa podľa vedcov oberáme o pocit pokoja, dôvery, súcitu… a prejavom nedostatku je potom tá zvýšená nenávisť a neúcta.

Prvým a druhým sú moderné technológie spojené s internetom. Oberá nás to o veľa. Ale to je možno na samostatný článok. Tým najzakladanejším problémom je, že sa už nestretávame. Vezmite si také osobné stretnutie sa s idolom – spevákom, hercom športovcom… byť s ním tvárou v tvár je extrémne pozitívny nárast energie a vzrušenia. Trvá dlho, aj po tom, keď sním už nie sme, v porovnaní s internetom, kde ho môžeme vidieť/počuť, ale žiadny extra aha efekt sa nedostaví. Pri osobnom stretnutí, aj keď sa priamo nedotýkame, sa to na tele prejaví vzrušením, zimomriavkami, potením sa… je to určitý spôsob dotyku a vplyvu na nás. S internetom sme príliš veľa vzťahov presunuli do online sveta, a tým sa ukrátili o tú dennú potrebnú dávku dotykov, či už objatí, pohladení, držanie sa za ruky, alebo vidieť úsmev druhého.

Druhým faktorom internetu je vplyv na naše deti. Za mojich detských čias bez internetu som bol vždy na ihrisku. Pri tímových športoch sa dotykom nedá vyhnúť, potľapkanie a objatie po vyhratom zápase je na nezaplatenie. Dokonca aj roztržky a bitky na ihrisku mali svoje čaro v rámci dotykov a vysvetlenia si vecí. Svoje emócie sme spájali s telom, či už v radosti, alebo aj v hneve. Aj keď som sa ako mladý dostal do potýčky a bol som súťaživý, neostala vo mne agresia, ktorú by som si teraz vybíjal na iných. Lepšie povedané, tým že som nielen uštedril rany, ale ich aj dostal, vedel som na vlastnom tele precíť bolesť, a teraz viem, že ju nechcem prijímať ani rozdávať. Dnešné detí sledujú na internete, ako iný hrá za iného človeka (športovca) športovú hru online… Mne to rozum neberie. Mňa keď fascinoval športovec, šiel som na ihrisko, aby som bol raz ako on. Dnes radšej zbierajú lajky na internete, ako úsmevy iných alebo pusy/bozky od stále nových objektov na zamilovanie sa. V domácnosti s rodičmi, tak ako je neprípustné trestať deti fyzicky, mám pocit, že ustupuje aj pochvala prejavená dotykom, či už objatím alebo pohladením.

Aj keď sa mi subjektívne zdá, že každý z tých faktorov aj nasledujúci sa zhoršil o polovicu, nie je to tak. Napríklad na internete je 15 % nenávistných komentárov. Pre mňa subjektívne je to polovica. Preto ma nechápte, že všetko a všetci sa pokazili, ale stačí, že ten trend sa zhoršuje v pár percentách, ale efekt to má násobnejší. Verím tomu, že aj každé malé percento pozitívnej zmeny v nás je navonok vnímané násobnejšie viac.

Tretí faktor je zákaz sa dotknúť. Boli doby, kedy chlapi balili ženy a ženy sa nechali dobývať. (Tak ako v tanci chlap vedie a žena je vedená, a nikto s tým nemá problém.) Chlapi balili ženy flirtovaním, jemnými dotykmi, ženy sa nechali dobývať. Ale skoro vždy sme vedeli vycítiť chémiu medzi nami, či je to príjemné, alebo nie. Tým, že sme mali viac dotykov, boli sme dôverčivejší, súcitní, pokojnejší a nebránili sa objavovať a skúšať príťažlivosť medzi sebou. Lebo v tom sa nedá určiť hranica, inak reaguje introvert, inak extrovert, pre niekoho je niečoho nedostatok, pre iného až cez čiaru. A je to v poriadku, sme každý iný, keď budeme citliví voči sebe, o to viac vieme byť citliví k iným v spôsobe, akým na nás reagujú. Namiesto citlivosti sme však prešli k zákazom. Kedysi bežná vec, keď muž žene otvoril dvere, sa dnes môže brať už ako útok. Osloviť ženu, dotknúť sa ženy hocijakým aj nesexuálnym spôsobom, je už skoro neprípustné. Učitelia nemôžu utíšiť deti objatím… Áno, vypísal som extrémy, nie je to až také čierno-biele, ale aj na týchto príkladoch vidieť, ako sa naša spoločnosť rozdeľuje, dostáva do stresu a odďaľuje nás od dotykov, ktoré sú pre nás blahodarné.

Dotyk je pre nás veľmi esenciálny. Aj keď je koža náš najväčší orgán, my prakticky využívame len ruky. Podanie rúk (keď je vôbec možné sa stretnúť osobne), dotyk medzi dvomi ľuďmi si nahrádzame dotykom so zvieratami, rastlinami, dáme si teplú vaňu, opaľujeme sa, otužujeme…

Ja som sa bol včera ostrihať a dať si upraviť bradu. V podstate som to bral ako nejakú nutnosť, lebo to rastie všetko rýchlo. Keď som si sadol do kresla, všetko som vypustil. Vedel som, že túto hodinu budem bez telefónu a nič nemusím riešiť. Začal som navnímavať. A prijímať to ako pôžitok, ako vedomú meditáciu. Dotyk rúk na hlave, keď mi barberka brala vlasy, aby ich strihala, dotyky na hlave, keď si ma potrebovala nakloniť. Po ostrihaní a oholení prišla masáž hlavy. Túto novú súčasť balíčka fakt milujem. Nakoniec umytie vlasov a 3 druhy vodičiek – na vlasy, na bradu, po holení… Keď som sa pozrel do zrkadla, veľmi som sa usmieval. Bol som rozmaznávaný, bol mi dopriaty dotyk, a vyzerám o 5 rokov mladší. Veď, dámy, posúďte samy. Príjemný dotyk vám zlepší náladu, aj keď ide o starostlivosť, a nie priamo účelne o vyhľadávanie dotykov.

Mal som obdobie, keď som sa učil tancovať bachatu a kizombu, vtedy som často chodil tancovať, a to je jediné miesto, kde sa dotyku nedá vyhnúť, osobný kontakt je nevyhnutný. Je to vedomé prijatie pravidiel, muž vedie, žena je vedená. Takisto ako aj u barbera. A, samozrejme, nie je to iné ani pri tantra masáži, je to vedomý dotyk, prijatý a dohodnutý oboma stranami, vždy s možnosťou povedať, ako sa cítiš, čo je nepríjemné, čo príjemné.

Cez tantru spoznávam a budujem svoju sebalásku, kedy som prijal aj svoje telo. Nezakážem nikomu na mňa položiť ruku, ale až v danej situácii sa rozhodnem, ako zareagujem. Dotyk v tanci je prirodzený, na pracovisku by ten istý dotyk bol neprípustný. Keď by som sa len takto dotýkal partnerky, pomyslí si, že ju už nemilujem, keď jej nedoprajem viac intímnych dotykov. Preto by mal každý vnímať svoje telo a hľadať svoje hranice. Keď ich poznáš, ľahko ich vložíš do kontextu a vyjadríš.

Preto ťa pozývam na tantra masáž, kde si okrem vychutnania pôžitku prežiješ a navnímaš svoje hranice. Môže to byť tvoja barlička, ako načerpať energiu, získať pokoj a dôveru. A tým dať priestor v budúcnosti prijímať viac blahodarných dotykov pri rôznych aktivitách a od rôznych ľudí. Čo ťa spraví zdravšou, spokojnejšou, pokojnejšou, citlivejšou…

Tommee

Prajem ti krásny deň plný dotykov, a ich vedomé prijatie a užitie si ich. V ďalšom článku sa budem venovať tomu, čo nám berie energiu.