JE EGO DOBRÉ ALEBO ZLÉ?

Ľudia v mojom okolí často hovoria o egu. A každý si pod pojmom EGO predstavuje to svoje.

Asi najčastejšie tvrdenie o ňom je, že nás chráni, keď nám ide o život, že v nás aktivuje obranu alebo útek. Ale súčasne platí aj to, že ego je zlé, lebo s egom sme „zlí“ na iných.

Dlho som nad ním premýšľal, veľa o ňom čítal a snažil som sa ho úplne pochopiť. To sa však nedá. V každom prípade som si naň spravil svoj vlastný názor aj s prihliadnutím na môj tantrický život.

Nebol by som to ja, keby som nezačal s pár poučkami na začiatok… 😊

Carl Jung, ktorý je známy svojimi prácami o psychológii osobnosti, používal pojem ego na popis súčasti ľudskej psychiky, ktorá reprezentuje naše vedomé ja a zodpovedá za našu identitu a sebaidentifikáciu. Jung však nevnímal ego ako negatívne, ale skôr ho chápal ako nevyhnutnú súčasť psychiky a potrebnú pre rozvoj a sebarozvoj.

Východné duchovné tradície ako hinduizmus, budhizmus a taoizmus sa, naopak, sústreďujú na prekonanie ega a jeho ilúzie oddelenosti, aby sme dosiahli stav osvietenia a jednoty s univerzálnou realitou. V týchto učeniach je ego vnímané ako zdroj trápenia a utrpenia, pretože nás oddeľuje od našej skutočnej prirodzenosti a snaží sa udržiavať ilúziu oddelenosti a kontroly.

Môže sa zdať, že tieto dva pohľady sú protichodné, no napríklad podľa Osha je možné nájsť strednú cestu. Tento prístup zdôrazňuje, že ego je súčasťou našej osobnosti, ale môže nám zároveň brániť v našom duchovnom raste.

Pre mňa má ego veľkú spojitosť s chýbajúcou sebaláskou a s tým, že nemáme pevné korene.

V utópii, kde by sa k nám rodičia správali dokonale a „správne nás vychovali“ a všetci by sme žili v úplnej sebaláske, tým aj láske k iným, by sa nekradlo, nepodvádzalo, nebolo by v podstate nič zištné. Tam by ego nebolo. (Naozaj veľmi hraničným/nadľahčeným príkladom sú domorodé kmene bez technológií, poprípade aj mnísi v kláštoroch východných učení.) Žijú v láske a harmónii. To hovoria tie východné učenia. Keď nie je ego, máme plnohodnotné duchovné životy a šťastní vieme byť aj v pralese bez oblečenia a technológií. Alebo v kláštore v Himalájach. Keby neboli šťastní, tak by svoj život zmenili a vyvíjali sa. Ale nerobia to, lebo na šťastie im stačí ich vlastná sebaláska, a tá je potom nezištná aj k iným v ich kruhu.

Lenže nežijeme v dokonalom svete. Preto už pri našej výchove ako malých u nás vznikajú traumy. Sú to strachy, ktoré už nechceme zažívať. Keď máme nedostatok lásky, nedostatok peňazí, alebo sme týraní, zneužívaní… To formuje, aké sme neskôr povahy, čo nám v živote prekáža, čo v živote hľadáme. Čo definuje, ako to naše životné „šťastie“ má vyzerať. Náš život zasvätíme len tomu, aby sa nám to zlé už nestalo.

Aj keď sa nezdá, že by to mohli byť traumy alebo zranenia na duši, ale na podvedomej úrovni nechceme zažívať tieto „zlé veci“ a vytvárame si egá, ktoré nás pred tým majú chrániť. Keď sa pred niečím chceme chrániť, preberáme kontrolu nad vecami, robíme v živote určité kroky a máme očakávania, ako by to malo vyzerať. Každý to máme inak, preto Jung tvrdí, že ego nie je negatívne, lebo je zodpovedné za našu identitu a náš sebarozvoj. S čím určitým spôsobom súhlasím. Kto ma strach o život niekoho chorého a pracuje vo svojom talente, môže byť úspešný vedec, lekár, čo zachraňuje životy. Kto sa bojí o to, že planéta zanikne, môže byť vedcom a vyvinúť technológie na cestu na Mars, vedcom, vďaka ktorým máme lietadlá, mobily, foťáky, internet… Tých príkladov je neobmedzené množstvo. Aj keď nám tie vedecké poznatky a technológie zjednodušujú život, aj tak to v spoločnosti vyzerá, že sme stále nespokojní a niečo nám chýba a za niečím sa ženieme. Žiadny výsledok ani úspech nie je dostatočný. Síce nás ego definuje a dáva nám identitu, že každý sme iný, dokonca nás aj smeruje k sebarozvoju a rozvoju spoločnosti. Ale na konci dňa spoločnosť s technológiami a lepším zdravotníctvom nie je vnútorne šťastnejšia a vyrovnanejšia a pokojnejšia, ako tie domorodé kmene. Lebo len to, že nezažijeme ten strach, pred ktorým nás ego chráni, nás nenaplní.

Preto Osho píše, že síce sme v nedokonalom svete, a každý sme si prešli nejakou traumou, a každý sme si vytvorili nejaké ego alebo aj egá. Tvoria nás a definujú naše správanie a kroky. Ale súčasne nám brania v duchovnom raste v hľadaní toho vnútorného šťastia.

Pre mňa boli vždy témou najmä peniaze. Keď ich zarobím dosť, budem mať kde bývať, môžem mať rodinu a istotu, že sa o ňu postarám. K tomu som smeroval a robil všetky kroky. Chcel som to mať pod kontrolou. Dobre som zarábal relatívne skoro. Ale naplnenie neprišlo, vždy som si našiel nejaký príznak svojej „nedokonalosti“, na ktorej som chcel pracovať, ktorá ma mala priblížiť ešte k lepším zárobkom. Vždy som pociťoval, že mi niečo chýba. A ničím sa to nenaplnilo a cítil som, že mi chýba životná energia. Preto som robil veci polovične, len naoko, aby som dostal pochvalu alebo poďakovanie. To mi na chvíľku dávalo energiu iných a dobrý pocit zo seba. Ale bolo to vždy chvíľkové. Takisto aj keď ma niekto nazlostil, tak som šiel do hádok, kde som argumentmi hádky vyhrával a kradol si energiu oponenta. Ja som sa cítil dobre a na koni, ale zase len chvíľkovo. Aj keď ten oponent bol po hádke úplne bez nálady a energie (doslovne som mu ju ukradol). Od robenia polovičných vecí (lebo na to treba menej energie) sa to môže zvrtnúť aj k podvodom. Keď som nemal lásku voči sebe, ako som ju mohol dávať iným? Nemohol. Preto v takých situáciách dochádza aj k neverám. Jeden faktor je, že bez sebalásky hľadáme zdroj energie inde. A sexuálna energia je veľmi silná. Ale s partnerom, s ktorým už máte všedný život alebo dokonca zlý s hádkami, kde sa energia stráca, väčšinou vášeň tiež odíde a hľadáme ju inde. Preto Osho hovorí, že aj keď to ego máme a definuje nás ako jedinečných, v konečnom dôsledku nás môže odďaľovať od žitia života. Lebo nám ego určuje smer, ktorý nás chráni pred zranením, čím nás odďaľuje od dennodenného žitia.

Často som počúval a čítal v odborných knihách: „nemaj očakávania, len ži svoj život, každý je iný, nebuď v hneve. Pracuj na sebe, zlepšuj sa…“ Mal som pocit, že som to aj robil, ale môj vnútorný pokoj, naplnenie sa nedostavilo.

Tantrou prišlo také prvé stretnutie so sebou samým. Užitím si alebo uctievaním môjho tela. To uctenie bol prvý krok k sebaúcte, ktorá začala tvoriť sebahodnotu, že si mám vážiť seba a svoje telo. To bol začiatok tvorby sebalásky. Energia po masáži ostala pár dní. Žiadna hádka, žiadne poďakovanie od iných, žiadne peniaze, nič v živote ma tak energeticky nenabilo. Ten pozitivizmus na mne bol viditeľný (ako keď ráno po sexe máte na tvári úsmev a aj kolegovia to hneď vidia, že ste mali krásny večer). Ďalšími pôžitkami, študovaním tantry a hlavne spomalením seba a navnímaním seba som si uvedomoval, že viac žijem, menej kontrolujem a očakávam. Začali sa tvoriť nové, pevnejšie korene, už toľko nedbám na iných, už nepotrebujem pochvaly ani nejdem do hádok. Sám si vystačím s vlastnou energiou.

Tantra masážou som prijal prebudenie mojej vlastnej energie, ktorá má väčšie zdroje, ako akékoľvek externé podnety.

Rád ti ponúknem túto možnosť vlastného sebapoznania, vytvorím ti bezpečný priestor a masážou dám vyniknúť tebe samotnej, aby si mohla prosperovať, nechávať za sebou nezdravé hranice a ego, aby bol tvoj život viac naplnený a vyrovnaný a šťastný.

                                                                                                                                                                             Tommee

Prajem ti krásny deň plný vlastného sebapoznania.