NEDOČKAVOSŤ

Čím som bol starší, tým som bol viac nedočkavý. Vravel som si, že som sa už naučil toľko vecí a toľko toho zažil, že sa mi nechce čakať na výsledky. Jeden faktor je teda určitá pýcha alebo ego, ktoré mi bránilo niektoré veci začať alebo dokončiť.

Druhým faktorom bol nedostatok času. Moja obľúbená výhovorka. „Nemám na to čas“. Dokonca čím viac času som mal, a tým menší denný harmonogram, o to viac som nič nespravil, lebo veľa vecí sa dalo posunúť, keďže ma netlačil čas iných povinností. „Môžem začať neskôr.“

„Premárnil“ som veľa rokov ničnerobením, len rozprávaním, čo všetko by som chcel spraviť, zažiť, naučiť sa. Ale predstava, že to bude dlho trvať, že musím byť aktívny, nebodaj ísť mimo komfortnú zónu, ma vždy odrádzala. Výsledok bol vždy v nedohľadne. Dával som si ultimátne ciele. Prestať fajčiť, mať titul, schudnúť, recyklovať, viac sa hýbať… Vždy som vedel nájsť vinníka pre moje neúspechy.

Raz sa to zlomilo. V 35-ke mi nejaká stránka hodila reklamu na vysokú školu. Prvá myšlienka bola, že by bolo úžasne byť právnikom. Druhá myšlienka bola, že si nedokážem predstaviť 7 rokov študovať externe. Rozhodol som sa skúsiť jeden semester. To je 12 týždňov a z toho len 3 dni škola, a len pár hodín. Predstava 7 rokov externe alebo 5 denne, alebo čo i len 1 rok štúdia, mi prišla nemožná.
2 % z môjho času ročne (1 semester na počet hodín) mi prišlo prijateľné. Nakoniec to boli 4 % ,lebo som ten rok zvládol, a potom ďalší a po 5 rokoch som právnikom.

Mentálne mi pomohla predstava, že ísť mimo komfortnú zónu na 2 % je zvládnuteľné, dokonca ľahké (oproti predstave 5 rokov štúdia na ťažkej škole). Hlava si už nevedela nájsť výhovorku, prečo nie, ale prešla k tomu, ako áno.

Keď som sa rozhodol cvičiť, mala to byť len 2-mesačná výzva. Vydržať, schudnúť a byť v pohode. Teraz už cvičím tretí rok. Síce som extrémne neschudol, ale ani nepriberám pri tom všetkom, čo zjem. 😊

Keď si spomeniem, ako som sa niektorým aktivitám vyhýbal, že sú bez zmyslu a berú veľa času a pozornosti a výsledok je v nedohľadne, so skúsenosťou teraz, aké to bolo ľahké, mi príde až smutné, že na čo som čakal.

Uvedomil som si pár vecí, v čom a ako sa zmenilo moje vnímanie. Ako malého ma nútili chodiť do školy. Nechcelo sa mi, bolo to fakt mimo moju komfortnú zónu. A nevidel som cieľ, ani zamestnania, ani ničoho. Ale bol to základ pre právo, ale aj pre čítanie odbornej literatúry na rozvoj osobnosti. Bez čítania by som nedokázal nič.

Ako malý som rád športoval. Síce som v ničom nebol excelentný, ale vždy som sa hýbal pri nejakom športe. Aj neskôr, ako dospelý, som raz hral bedminton, potom squash, alebo chvíľku cvičil… Keď som došiel do posilňovne pred 3 rokmi, tak určitá svalová pamäť tam stále bola, o to ľahšie sa mi cvičilo, prichádzali výsledky, rýchlejšie som si spravil návyk, a teraz zvládam násobne viac ako na začiatku.

Kúzlo celého je ľahké. Niečo robiť. Je jedno ako málo alebo veľa, dokonca aj v čom konkrétne. Každá, aj tá najmenšia vec, čo sme pre seba spravili, sa raz zúročí v niečom inom.

Je pravidlom, že koľko času a pozornosti do veci dáme, tak o to rýchlejšie to dosiahneme. Je pravidlom aj to, že čím viac je to v tvojom talente a vo flow, o to ľahšie a rýchlejšie prídu výsledky. Pravidlom je aj to, ako ďaleko ideš mimo komfortnú zónu. Pre spisovateľa napísať román je flow a talent, ale musel si odžiť roky na základnej škole a učiť sa písať a čítať, musel si odpísať a načítať svoje, aby bol dobrým spisovateľom (aj on robil veci mimo komfortnú zónu). Ja so svojimi poruchami (dysortografia…), písaním týchto článkov stále idem mimo komfortnú zónu, ale naplňuje ma to a vidím drobné pokroky. Pre spisovateľa by bolo písanie takých článkov vecou, ktorá ani nestojí za reč. Pre mňa je zas masírovanie práca s ľahkosťou. Som dotykový typ, učenie sa tantra masáží ma bavilo, a preto je to teraz pre mňa pohodlná činnosť, aj keď masáž môže trvať 3 hodiny. Samozrejme, že cvičenie mi k tomu len pomáha, aj keď mojím očakávaním od cvičenia nikdy nebolo byť fyzicky zdatný masér.

Zázraky sa nedejú na počkanie, ale vedením, motiváciou vieme rásť rýchlejšie a aj nerobiť chybné kroky, keď sa chceme nechať poučiť. Na tantra masáži ti v bezpečnom priestore aj vedomým dotykom ponúkam otvorenie cesty k sebaprijatiu takej, aká si. Svojím poznaním a prijatím sa môžeš efektívnejšie pracovať na veciach, ktoré sú pre teba boľavé, a vedome odstraňovať svoje zranenia, ktoré ti ubrali z tvojej sebalásky.

Prajem ti krásny deň plný začiatkov, progresu, ale aj naplnenia tvojich túžob.

Tommee