AKO ZBYTOČNE NESTRÁCAŤ ENERGIU

Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho. Kde som vysvetlil, ako vnímam, čo nás najviac vyčerpáva. Je to honba za šťastím zo zlých dôvodov. Všetci chceme byť šťastní. Pri ublížení nie sme, a preto si vytvoríme obranný mechanizmus – ego, ktorý nás chráni, aby sme sa do podobnej situácie nedostali. Naša hlava si nedokáže pamätať všetko ako počítače. Preto sme si vytvorili mechanizmus, kedy namiesto „zbierania dát“ si vytvárame v situáciách emóciu. (Keď niekoho stretneš po rokoch, nepamätáš si, o čom ste sa rozprávali, ale hneď pocítiš, či ho chceš objať, cítiš hnev, alebo chceš utiecť…) Čím intenzívnejší zážitok, tým viac si aj pamätáme detaily. Keď si bola požiadaná o ruku. Vieš, aké bolo počasie, čo si mala na sebe, čo hrali v rádiu, akými slovami ťa požiadal o ruku…

Ego zas na opačnú stranu podľa intenzity zlého zážitku dokáže vytlačiť informácie o ňom do zabudnutia. Ostáva len emócia, a keď sa situácia opakuje, my už len reagujeme hlavou v strese, ale v podstate nevieme ani na čo. Len cítime, že musíme. Ego nás dokáže ochrániť až do štádia, že si vytvoríme „alter ego“, z čoho môže vzniknúť aj rozdvojenie osobnosti. (Dokonca aj moderná veda priznáva 5000-ročnej tantre, že ego, stres, strach, emócie sú všetky prepojené.)

Ale vráťme sa späť k téme ako získať alebo nestratiť energiu? Odpoveď je v podstate jednoduchá. Byť šťastný. Doslovne poznáme výraz „hormóny šťastia“ Základným štvorlístkom sú dopamín, oxytocín, sérotonín, endorfín.

Oxytocín je hormón lásky – jeho tvorbu vieme podporiť, napríklad hraním sa so psom alebo dieťaťom, objímaním sa, držaním sa za ruky, zábavou s priateľmi. Oxytocín je zaujímavý aj tým, že kontroluje produkciu sérotonínu.

Dopamín je hormón odmeny – tvorí sa, keď dokončíme úlohu, jedlom, pri radosti z malých víťazstiev.

Sérotonín je stabilizátor nálady – meditácia, slnečný svit, prechádzka, plávanie, jazda na bicykli, cvičenie.

Endorfín tlmí bolesť – smiech, esenciálne oleje, sledovanie komédií, cvičenie.

V dobe pred technológiami to bolo všetko prirodzené. Ľudia dokončovali fyzické úlohy každý deň (predstav si život na dedine). Vždy bol výsledok viditeľný, odohrával sa v prírode, na slnku, s ľuďmi okolo seba, v pohybe s pocitmi malých víťazstiev… Po večeroch spievali a tancovali, tvorili. Dotyky boli prirodzenejšie, či už medziľudské, alebo aj so zvieratami na dvore. Bez teplej vody bolo otužovanie štandard. Dnes sme si mnoho týchto aktivít na tvorbu hormónov šťastia sami dobrovoľne odcudzili, najmä vďaka technológiám. Čím sme dali priestor byť v horšej nálade, ako môžeme byť, a tým dávame priestor nastúpiť stresu. Môže to znieť nesúvisiaco, že len tým, že sa máme menej dobre, nás prevalcuje to zlé. Preto to skúsim vysvetliť na príklade.

Keď príde vo vzťahu hádka a s ňou hnev, ten nám otvorí časť spomienok, kedy spomíname len na zlé momenty spojené s hnevom voči partnerovi. Ale chvíľka trucu a tichej domácnosti, a hnev, keď ho neživíme, začne opadávať, lebo našou prirodzenosťou je byť v láske. V láske sa nám začnú vynárať len spomienky, ktoré máme s partnerom v emócii lásky, vtedy je zas ľahké ostať vo vzťahu a odpustiť si. Vidíme to často u seba alebo u známych, ako sa schádzajú, rozchádzajú, nikto tomu logicky nerozumie. Vlastne ani oni dvaja, lebo je to o emóciách, nie o rozume.

A to isté sa deje aj s egom, stresom a hormónmi šťastia. Stres v nás prehlbuje pocit, že je všetko zlé a ešte horšie a nevidíme svetlo na konci tunela. V dobrom zas nemáme stres z ničoho, aj keď by sme zmeškali lietadlo z dovolenky, tak nám to „žily netrhá“, lebo dovolenka nás nabila všetkými hormónmi šťastia, ako len mohla. Čím je nám „lepšie“, tým viac treba dostať sa do stresu. Ale platí to aj opačne, čím viac sme v strese, o to viac treba pracovať na tom, aby sme sa z toho dostali (len tu je to smutné, že keď sme na tom zle a sme vyčerpaní, nemáme silu tvoriť hormóny šťastia).

Ale je tu ešte jeden stres, a to fyzický. A ten má veľa čo povedať, ako nestrácať a získavať energiu.

1. Telo vieme ľahko zregenerovať. Po namáhavej fyzickej aktivite sa nám stačí najesť a oddýchnuť si, dokonca rozbehať svalovku ďalším cvičením. S emočným stresom to nejde.

2. Šport, tanec, joga, otužovanie je aktivita, ktorá dopĺňa všetky 4 hormóny šťastia – cvičenie, príroda, kamaráti, malé víťazstva, dotyky…

3. Telo vieme trénovať, čo prakticky znamená, že s rovnakým pocitom únavy vieme zvládnuť oveľa viac.

4. Fyzickou aktivitou sa rozbieha metabolizmus, rýchlejšie odbúravame tuky, lepšie spracúvame jedlo na súčasti, ktoré podporujú nielen telo, ale aj hlavu, a tým zvyšujú hormóny šťastia.

5. Po každom prekonaní si budujeme sebahodnotu, čím aj sebalásku. V jednom bode bude tak silná, že si už nebudeš ubližovať tým, že sa necháš vyčerpať, alebo veľmi rýchlo sa naladíš na seba a vedome sa rozhodneš, už len nereaguješ z ega.

Keď poviem otužovanie, ľudia v mojom okolí idú pomaly až do paniky pri predstave byť 10 min. v 2-stupňovej vode. „Ja nenávidím zimu, a milujem horúcu vaňu.“ Lebo žiť v jednoduchosti vylučuje týrať sa v studenej vode. Tu je rozdiel, že otužilec sa osprchuje vo vlažnej vode možno s lepším pocitom ako zimomravý, keď má voda len 30 stupňov namiesto 35. Pre otužilca je to v ľahkosti, pre zimomravého je to nepríjemné. Ale trénovanie je presne o tom, že ideme po malých krokoch mimo komfortnú zónu, až jedného dňa je pre nás veľmi veľa vecí banalitou robenou v ľahkosti. To máme aj v zamestnaní. Ako nováčik neviem, kde som, čo robiť, všetko si premýšľame a po 5 rokoch je to všetko automatické, ľahké a ostanú aj 2 hodiny času na kávičku. V autoškole panika zo všetkého, ale inštruktor vedie a motivuje a učí. A dnes v plnej rýchlosti som bezpečnejší šofér, ako vystresovaný nováčik, ktorý ide pomaly. Tá ľahkosť života prichádza len žitím života v každej sfére, keď sa prekonávame a posúvame vpred. Ako v autoškole nejde žiak do premávky prvý deň, aj otužovanie neznamená ísť do ľadovej vody. Je to postupný proces zvyšovania odolnosti. A keď máme lepšiu fyzickú odolnosť, tá sa prejaví aj v psychickej pri strese. Že sa doňho nedostaneme. Ja som mal pri otužovaní ako barličku kamarátov, sám som do vody nechcel vliezť, ale hrdosť mi nedovolila ostať vonku, keď to oni dali. Stres zo zimy bol slabší, ako pocit hanby. Pomáha aj nadávanie, vykričať sa a hneď je voda príjemnejšia. Dajú sa použiť neoprénové topánky a rukavice… Úžasné na otužovaní je, že výsledky vidíš po každom jednom vstupe do jazera. Keď vylezieš, telo je nabité a plné energie. Zvyšuje sa imunita, nie je to fyzicky náročné v zmysle, že netreba kondičku ani silu. Ten pocit malého víťazstva je obrovský po každom jednom otužovaní. Je to prudký fyzický stres, ktorý sa veľmi rýchlo zregeneruje.

Otužovanie znamená byť tu a teraz. V studenej vode nemyslíš na nič iné. Preciťuješ svoje telo aj ten chlad, aj že sa upokojuješ a pomalšie dýchaš, aj že to nie je až tak nepríjemné, ako sa zdalo. Adaptuješ sa. Preto aj budúci stres, keď ta hocikto naserie v práci, doma, ego začne stresovať. Za 5 sekúnd si povieš: tu a teraz. Nie je to také zlé. A keď som ja vliezla do ľadovej vody, ja, ktorá by som si nedala vaňu, keď voda nemá 40 stupňov! Sky is the limit (už nič nie je prekážkou), tá sebahodnota a sebaláska už je v tebe, tá sebaúcta, čo si si vybudovala len tým, že si v septembri šla jemne mimo komfortnú zónu, má v januári už nadprirodzenú schopnosť.

Či už z behu na autobus, alebo pred policajtmi si vytvoríš návyk a natrénuješ na triatlon, alebo začneš otužovať, tancovať. Každým jedným prekonaním sa si buduješ svoju sebalásku a pevné korene, odolnosť. Ktoré ťa v prípade stresu pevne podržia, ukotvia, spomalia, zmenia tvoju perspektívu na veci, oslabia stres, lebo tvojou prirodzenosťou je byť v láske. A sebaláska je aj o tom prekonaní sa pre seba samú, o meditácii, pôžitkoch…

Na triatlon treba trénovať roky a mať fyzické predpoklady, otužovanie je trošičku náročnejšie, ale výsledky sú rýchlejšie. Ja ti ponúkam tantra masáž, vďaka ktorej, ak prekonáš svoje obavy a pôjdeš mimo svoju komfortnú zónu, môžeš v bezpečnom priestore precítiť svoje emócie, svoje telo, prúdenie energie. Spoznaním seba samej, naplnením sebaláskou a silnou energiou bude pre teba ľahké bojovať s akýmkoľvek stresom alebo sa pustiť do akejkoľvek fyzickej aktivity, ktorú môžeš trénovať.

Tommee

Prajem ti krásny deň plný fyzického stresu, lebo vtedy vieš, že žiješ. V ďalšom článku, ktorý bude už v piatok vysvetlím meditáciu, lebo aj tá pomáha s energiou.