ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK

Hľadanie šťastia je asi naozaj tá ultimátna vec, ktorá nám dáva zmysel života.

Aj keď slovo šťastie ako také je neuchopiteľné. Pre každého znamená niečo iné – zdravie, bohatstvo, rodina, deti, pokoj, radosť, dobrá práca… A krásne nám to ukazujú novoročné predsavzatia – prestať fajčiť, chodiť cvičiť, chudnúť (zdravie), viac sa učiť (ľahšie v práci, alebo lepšie platená práca). Tiež som to tak mal, ale bolo to len moje ego a povrchná konzumná predstava. Keď bude lepšie platená práca, viac peňazí na dovolenky, bezpečnosť rodiny, cvičenie. Čím bude lepšie zdravie, čím budem viac v pokoji a pokojnejší, tým budem šťastnejší. Alebo opačne, keď idem cvičiť a prestanem fajčiť, budem mať viac energie, aby som mohol viac pracovať a viac zarobiť, alebo sa viac venovať rodine. Tým budem pokojnejší, bohatší, zdravší a to je to šťastie.

Rozmýšľal som, odkiaľ to prišlo, moja utkvelá predstava, keď teraz zamakám (škola, posilka atď.), tak sa vyrieši nejaký problém a už príde pokoj a šťastie. A pritom vždy prichádzajú nové výzvy, problémy, komplikácie… stále dokola. Jednu vec si „vyriešim“ a opäť bojujem s ďalšou, lebo moja predstava a očakávanie je, že raz už nebudem musieť robiť nič, len žať plody svojej práce.

Všetky rozprávky, romantické, akčné, hororové filmy ukazujú, ako je nejaký „boj“ a na konci je happy end. Na základe takých vzorcov je potom ťažké byť realista, aj keď, na druhej strane, v dnešnej dobe sú veľmi populárne seriály. A už vo väčšine seriálov (okrem sitkomov) sa hrdinovia neustále potýkajú s nejakými problémami, a čím viac problémov vyriešia, o to viac problémov príde (veď predsa 20 sérií po 20 dielov musí niečo vyplniť). A také sú aj naše životy a dennodenný život. Vždy je niečo, čo chceme zmeniť, vyriešiť, naplniť, a stále nám niekto hádže polená pod nohy – partner, počasie, zamestnávateľ, politici, starnutie…

Teraz už viem, že ma väčšinu života viedlo ego a túžbu po šťastí som napĺňal sekundárnymi túžbami, ktoré stále prichádzali nové.  Na to ultimátne šťastie som čakal, pokiaľ ten „quest“ nedokončím. Ale ani potom sa nedostavilo a prišla nová výzva.

V procese tých úloh som bol prevažne nespokojný, vždy sa našlo niečo alebo niekto, kto mi „škodil“. Preto som sa do veľa veci ani nepúšťal, alebo aj nechával nedokončené, vďaka čomu som bol ešte viac frustrovaný.
Drobné radosti boli vždy, zmrzlina, steak, nová telka, dovolenka… ale aj to rýchlo vyprchalo.

Až tantra masážou prišla aj zmena pohľadu. Masérka ma prijala takého, aký som, neskutočné príjemné dotyky a relaxácia, uvoľnenie, spomalenie, radosť. Aj keď príjemné pocity trvali len pár dní, za ten krátky čas som si uvedomil, že v podstate mám všetko, čo v živote potrebujem a chcem. Okrem toho som bol voči ľuďom príjemnejší. Čo by ma inokedy nahnevalo, so mnou teraz nespravilo nič. Začal som byť aktívnejší a tvorivejší.

Po čase prišla situácia, kedy som sa veeeeľmi vytočil a nevedel sa upokojiť. Takže prirodzene hlboký nádych a výdych, nikoho som nechcel vidieť, išiel som sa previezť autom… Ako postupne upadal hnev, začal som analyzovať, ako to, že po masáži ma nič nesralo? Ako to, že teraz nič nerobím, len pozerám telku, nič sa mi nechce? A vtedy som spravil a aj vybavil kopu byrokracie, do ktorej sa mi nikdy nechcelo.

V čom je rozdiel? Prečo to tak mám, a prečo to nemám stále? Našiel som rozdiel, alebo skôr dôvod. Úlohy, ktoré som si dával, boli z ega, bola tam kontrola a očakávanie výsledku. Keď sa nedostavil, prišiel hnev, smútok. Negatívne emócie ma neskutočne oberali o energiu niečo robiť.

Pričom masáž bola o mne, mojej sebaláske. To spomalenie, upokojenie, príjemné pocity vyvolávali len pozitívne emócie. Čím viac som bol pozitívny, tým viac som riešil seba a nedal sa vyprovokovať. Cítil som sa šťastne. Vtedy mi prišlo všetko to hnanie sa za lepšou prácou a zdravším životným štýlom strašne smiešne, lebo predsa len 20-ročný. Ako 40-ročný mám už iné telo a ináč zvládam fyzické veci. V práci síce nie som milionár, ale v podstate už ani nepracujem, len beriem príjem. Tým, že mám skúsenosti oproti nováčikom, potrebujem na všetko 10x menej času.

Tantra mi ukázala, že je dôležité užívať si pôžitky, robiť veci pre svoje telo, ale aj pre svoje emócie. Jednoduché krátke veci, ktoré ma upokoja, spomalia, kedy si ich vychutnávam a navnímavam, ako mi chuť jedla robí lepšiu náladu, dotyky pri masáži a uvoľňovaní napätia robia lepšiu náladu… Ísť na tantra masáž bolo niečo mimo mojej komfortnej zóny, ale svojím prekonaním sa som sa neskôr prekonal v iných veciach oveľa ľahšie, lebo som už vnímal, že keď sa prekonávam, som silnejší. Prirodzene opadli očakávania z vecí, ktoré som si plánoval, aj kontrola nad vecami, ako neovládnem starnutie, ani politikov, počasie… Uvedomil som si, že nejde o nich, ale o mňa, aby som sa ja cítil prijatý sám sebou – našiel a budoval svoju sebalásku. To ma robí ultimátne šťastným – znižovaním mojich negatívnych emócií a budovaním tých pozitívnych. Samozrejme, že dokonalosť neexistuje a nie vždy som len pozitívny. A možno v tom je tá dokonalosť, že po zlom dni si viem vážiť tie lepšie.

Preto ťa pozývam na tantra masáž, aby si si aj ty dopriala kúsok svojho šťastia, pokoja a pôžitku a aj byť mimo komfortnej zóny objednaním sa.

Svojím vedomým dotykom ti pomôžem zregenerovať telo aj hlavu, naladím ťa na pozitívne emócie, ktoré sú zázračné.

Prajem ti šťastný nový rok, plný zázrakov a navnímavania.

              Tommee