ČO TI BERIE ENERGIU?

Naše telo spotrebuje denne ničnerobením asi 2 000 kilokalórií na udržovanie základných životných funkcií. Z tohto len hlava/mozog spotrebuje asi 20 % (a ten tvorí len 2 % hmotnosti tela). Určite sa aj tebe stalo, že si sa dlhšie venovala nejakej náročnej mentálnej úlohe a potom si sa cítila vyčerpane. Čo by naznačovalo, že pri mentálnom výkone mozog spotrebuje ešte viac energie, ako len 20 %. Veľa výskumov nedáva jasné odpovede, keďže výskumníci nechcú subjekty týrať, preto nikto neotestoval mozog pri maximálnom zaťažení. Keď merali len glukózu v krvi, čo je energia, ktorá poháňa mozog, nezistili veľké výkyvy. Preto sa vedci domnievajú, že za to vyčerpanie je zodpovedný stres.  

Máme až 3 druhy stresu – špecifický stres – adrenalínové športy (ja by som ho ešte rozšíril o fyzický stres). Pozitívny stres – keď napríklad vyhráme v športke, a potom negatívny/emočný stres, ktorý nám berie energiu, čím nás vyčerpáva.

V jednoduchosti by som opísal negatívny stres ako stav, kedy hlavou začneme riešiť situáciu, ktorá v nás vyvoláva pocit ohrozenia a neistoty. Kedy premýšľanie a rozhodovanie sa nekončí len danou situáciou, ale pokračuje až do následkov.

V krátkodobom strese sa situácia vyrieši za nás, len plynutím času. Aj keď to riešime v hlave a nevieme dosiahnuť výsledok, čas to vyrieši. Pri fóbii z lietania, keď sa bojím lietať, môžem byť v panike, ale keď lietadlo pristane, všetko opadne, aj keď som si to v hlave ešte nevyriešil. V tréme, či už skúška v škole, alebo pohovor, aj keď hlava šrotuje až tak, že „máme okno“, v určitom momente bude po tom, nech to dopadne akokoľvek. Ako introvert môžem celý večer rozmýšľať, ako osloviť ženu, alebo tvoriť v hlave perfektný plán. Keď nepríde na vyjadrenie sa, situácia, kedy som mohol niečo povedať, pominie. Každý stres ma inú intenzitu, je to podľa toho, aký silný strach pri tom prežívame. Preto sa mu vraví aj emočný stres. Keď je strach z priameho ohrozenia života, je stres najsilnejší, keď je intenzita strachu nižšia, vieme s ním ľahšie pracovať a vyriešiť si ho aj sami v hlave.

Problém s dlhodobým stresom sme si fakt že užili, či už korona, vojna, inflácia, energie, naša nestabilná vláda. Môže to byť aj individuálne – vážna choroba, smrť blízkeho, rozchod… Keď je človek dlho v strese, samozrejme, že tým stráca energiu a cíti vyčerpanie. Tým, že v hlave analyzuje všetky možnosti, nedokáže sa uvoľniť a je viac podráždený, cíti stavy úzkosti, dokonca má aj znížené libido, môže schudnúť, zošedivieť, strácať vlasy… Telo už nemá dosť energetického príjmu na svoje normálne fungovanie, lebo všetko sústredí do mozgu a na riešenie vecí. V najhorších prípadoch toto konštantné stresové obdobie nás postupne vypína, až sme unavení natoľko, že nevieme vstať z postele, neprežívame žiadnu radosť, nič už pre nás nemá zmysel. A to už môže ísť o depresiu. Je to už hlboká zmena biochémie v mozgu, kedy v depresii absentuje sérotonín.

Keď niekto povie „nestresuj“, hneď sa mi otvára nožík vo vrecku. Nielenže sa hlavou nedá stres vypnúť, práve hlava je tá, ktorá nás do stresu dostáva. Ako to, že niektorí vyzerajú byť permanentne šťastní a vysmiati a nič sa ich nedotkne? Niekto sa nevie vyhrabať z depresií? Niekto pri strete s medveďom okamžite bez premýšľania vezme nožík a bojuje, ďalší uteká, a niekto zamrzne v hlave a rieši, čo mám robiť. Asi ma medveď zožerie. Mám vyliezť na strom? Ale ja neviem loziť. Mám utekať? Ale ja nerád behám a medveď je asi rýchlejší. Síce mám nožík, ale nie som obratný a medveď je rýchly. Na strese je fascinujúce (podľa mňa v negatívnom zmysle), že nielenže sa nerozhodneme, či obrana, alebo útek, a tak stojíme zamrznuto a premýšľame, čo bude potom. Keď ma medveď zmrzačí, nebudem už môcť pracovať, kto zaplatí účty? Keď ma zabije, kto sa postará o moju rodinu? A čo keď manželka nájde porno na mojom počítači? 

Moja úvaha o strese ide ešte trošku hlbšie. Všetci vieme, že každý má iný stres, aj v subjekte, aj v intenzite. Čím viac nám ide o život, tým väčší strach prežívame, čím máme väčší strach, o to silnejšie sú naše prejavy stresu, o to väčšie je naše vyčerpanie. Ako som už písal v inom článku, zo strachu vzniká ego, ktoré nás chce chrániť. Vytvoríme si predstavu života, ktorá nás má chrániť a jej podmienime všetku kontrolu, aby sme sa cítili bezpečne. Keď sme v bezpečí, môžeme naplno žiť, byť tvoriví a byť šťastní.

Človeku v cirkuse alebo vojakovi v lese nejde o život, aj keď je zoči-voči medveďovi, všetci ostatní by boli v strese. Človeku v tréme pred skúškou (v jeho hlave) môže ísť o život, pritom iní nie sú v strese, lebo nejde o nič.
Vrátim sa k tomu, prečo som neuploadol článok už v nedeľu. Aj ja som len človek a aj na mňa doľahlo veľa vecí naraz. Okrem množstva súkromných dennodenných starostí postupne prichádzalo aj napätie z prípravy priestoru, v ktorom budem masírovať. Celá rekonštrukcia sa trošku naťahuje. Čo mi berie veľa pozornosti, aj fyzickej energie z manuálnej práce, ako aj finančné prostriedky, ale aj robenie rozhodnutí. Tento článok som napísal asi 10x, a vždy som sa zamotal a rozoberal všetko a strácal sústredenie. Čím viac sa blížila nedeľa, tým viac som z toho bol v strese. Znie to ako fráza, ale poviem vám moje myšlienkové pochody ega. MUSÍŠ to napísať, lebo si to sľúbil v predchádzajúcom článku, keď to nenapíšeš, môžu ťa brať za neseriózneho. Keď si neseriózny, nepríde nikto na masáž, keď nebudeš masírovať nezarobíš. Keď nezarobíš, okrem toho, že ostaneš v dlhu, nebudeš mať peniaze. Keď nebudú peniaze na nájom, nebudú priestory a nebude kde masírovať. Tým nebudú peniaze ani na vlastné bývanie, potraviny… stratíš všetky istoty a bezpečie. A keď toto beží v hlave, potom sa dá ťažko sústrediť na obyčajné písanie. (Trošku som to pritiahol za vlasy, kvôli efektu.)

Preto som sa spomalil. Zmenil na chvíľku prostredie, vychutnal si pár pôžitkov, dostal sa z hlavy preč. Vtedy som si uvedomil, že nejde o život. V úprimnosti k sebe som prijal situáciu, aká je, a v úprimnosti napísal ospravedlnenie, že článok nebude včas. Teraz si uvedomujem, aký úžasný, prekvapivý a naplnený víkend som mal, keď som pustil kontrolu a očakávania. A čo sa týka článku, tak ten som sa rozhodol nakoniec kvôli obšírnosti rozdeliť. Dnešný je len o tom, že energiu nám berie stres, ktorý je tvorený zo strachu a strach/ego sú zodpovedné za kontrolu a očakávania, ktoré nás robia nešťastnými, keď niečo nejde podľa plánu.
V druhom diele napíšem, čo sa s tým dá robiť. A budem veľmi rád, keď mi do komentov na FB napíšete, čo by ste chceli, aby som vám vysvetlil, aké je moje vnímanie danej veci. Alebo ktorú tému, terminológiu chcete vysvetliť. Vnímam, že veľakrát som s ľuďmi na rovnakej vlne, len používame iné slovné spojenia vyjadrenia a terminológie, čím vznikajú zbytočné nedorozumenia. Preto rád vysvetlím.

Pamätám si veľmi veľa situácií v minulosti, kedy som sa stresom nechal pohltiť. A často som sa stával paralyzovaný. Veľakrát som prechádzal aj do hnevu, kedy som obviňoval iných, že sa môjmu plánu nedarí. Poprípade do smútku a sebaľútosti, že to už nemá zmysel riešiť a všetko je nahovno.

Aj teraz sa mi potvrdilo, že aj keď nie som dokonalý a prichádza stres, vďaka tantre sa viem rýchlejšie „upratať“. Spomaliť, odísť z hlavy, pozrieť sa na veci objektívne a uvedomiť si, že nejde o život. V autenticite prijať, kým sme a čo nás trápi, je už samo osebe liečivé. Je to tu a teraz. Nie je to budúcnosť, ktorú nedokážeme ovplyvniť, lebo nikdy nič nie je také, ako sa naplánuje.

Preto ťa pozývam na tantra masáž, ktorá ťa nabije veľkou dávkou energie. Vďaka bezpečnému priestoru, ktorý ti vytvorím, a vedomým dotykom v meditácii, ti dovolí sa uvoľniť a prežiť transformáciu, nájsť cez telo, ako aj emócie, odpovede na to, kým si a čo ťa skutočne robí šťastnou.

Prajem ti krásny deň plný energie byť tu a teraz.

Tommee