KONTROLA a OČAKÁVANIA

V dnešných časoch je kontrola nevyhnutná. Aspoň to som si vždy myslel. Kontrolu som vnímal ako slobodu. Ja sa slobodne rozhodnem, kde budem pracovať a za koľko, s kým budem vo vzťahu, kde budem bývať… Nad každým aspektom svojho života som držal kontrolu. Lepšie povedané, chcel som držať kontrolu, a keď sa nedarilo, prichádzal hnev, smútok, frustrácia. Dokonca znižovanie mojej vlastnej sebaúcty/sebahodnoty/sebalásky. Kontrola sa presunula aj na iných, kontrolovať ľudí v práci, keď nebudú robiť dobre, ja budem mať viac práce, a to nechcem. Kontrolovať deti, lebo sú pojašené a môžu si ublížiť. Najradšej by som kontroloval aj počasie, keby som mohol. Lebo mi vadí, ako sa náhodne správa. Nehovoriac o partnerských vzťahoch. Vždy sa nájde nejaká vlastnosť, ktorú by som na tom druhom chcel zmeniť, aj keď som s ním kvôli jej dobrým vlastnostiam.

Výsledkom tejto kontroly boli moje očakávania. Očakávam lepšie vzdelanie, lepší plat, lepšie bývanie, lepší život. Lepší život = ja som lepší.

Život prináša veľa nespravodlivosti a nedokonalosti. Ani ja sám nie som dokonalý. Len moje očakávania boli… (snáď si zachytila iróniu v mojom hlase 😊)

Kontrola je, keď vládca pomocou strachu donúti svojich podaných robiť niečo, čo im nie je príjemné. Pri trénovaní psa niekto používa tresty, niekto maškrtky. Pri výchove detí ide podobne o kombináciu odmien, ale aj zarachov, komunikácie s nimi…

Očakávať od čivavy, že bude bojový pes, nie je normálne. Ale mať vychovaného psa, nech je to už akákoľvek rasa, je žiadané. Chcieť od dieťaťa, aby bolo doktorom, aj keď inklinuje k umeniu a je hudobný virtuóz, nie je normálne. Normálne je vychovať dieťa, aby bolo pripravené na život a bolo šťastné. Keby sme nechceli mať kontrolu nad inými, neboli by sme z toho smutní, keď je výsledok iný ako očakávaný.

Síce si rozumom určujeme svoje ciele a očakávania, ale na konci dňa sú to emócie, ktoré nás „dávajú dole“, keď sa neplnia. Napríklad ten smútok, hnev, frustrácia…

Keď si postavím dom pri rieke na piesku. Lebo ja chcem. A mám na to peniaze, lebo mne sa páči výhľad. Okrem toho, že budem nadávať na komáre, pri povodni prídem o celý dom. Niektoré očakávania sa naplnia, ale keď pochádzajú z ega, môže to byť neskôr tragické.

Keď sa rozhodnem ísť behať niekde, kde sú medvede, a jeden ma napadne. Problém nie je v medveďovi, ani v správcoch lesa. Prečo niekto behá? Chcem trénovať na maratón. A risknem aj svoj život s medveďom, lebo musím trénovať? Alebo behám preto, že je to lacný šport a potrebujem to pre svoje zdravie? Keď ide o zdravie, nájdem si iný šport, ktorý splní očakávanie lepšieho zdravia.

„Po každých olympijských hrách som upadol do hlbokej depresie. Už som viac nechcel športovať. Už som nechcel ani žiť.“ Toto povedal Michael Phelps. Získal 28 zlatých medailí v plávaní. Jeho cieľ alebo očakávanie z výhry sa naplnilo. Depresia prišla, lebo stratil zmysel života. Už nemal čo viac získať. Znie to až absurdne, že niekto zdravý, slávny a bohatý nechcel žiť. Jeho vlastná sebaúcta/sebaláska/sebahodnota nebola žiadna. Zmyslom života môže byť aj rodina, práca, pomoc ľuďom. Keď milujete seba, milujete ranné prebúdzania, svojho partnera, iných ľudí, prírodu. V plnej sile sme tvoriví, od základného stvorenia života cez vytvorenie zázemia pre seba, rodinu. Keď naše očakávania pochádzajú z nášho stredu/vnútra, je jedno, či je dom na kopci, alebo či má poschodie, či dieťa bude doktor, alebo umelec.

Budem šťastná, keď si po sebe zložíš záchodovú dosku, budem šťastný, keď vyštuduješ. Budem šťastný, keď vyhrám olympiádu, budem šťastný, keď budem mať dom pri rieke.

Dokonca aj Dalajláma povedal: „Zmyslom života je hľadať šťastie.“

Na základe toho si dovolím tvrdiť, že to šťastie je asi základný kameň našich životov. Naším šťastím môžu byť zástupné veci, ako mať rodinu, byť zdravý, nebyť v depke… pre každého niečo iné.  

Toto uvedomenie mi prišlo s tantrou. Najprv masážou a prijatím seba, aký som v dobrom aj zlom, vo svojich nedokonalostiach a odlišnostiach. Vedomým dychom som asi prvýkrát v živote spomalil. Vedomým dotykom som mohol začať pociťovať, čo cíti moje telo, každá jedna jeho časť. Bol som tu a teraz, ako malé dieťa, bez kontroly a očakávaní, len som si vychutnával seba samého. Ako si deti užívajú čas na ihrisku s kamarátmi, bez starosti. Keď som sa vrátil domov, už nič nebolo ako predtým, očakávania a kontrola ma začali opúšťať, bol som šťastný vo vychutnávaní si maličkostí, byť v prítomnosti. Bol som tak naplnený energiou, že som sa už nevytáčal ako predtým, moja výbušnosť sa zmiernila. Ako som začal dávať pozornosť sebe, navnímaval som aj iných ľudí, že tiež majú svoje starosti a nie vždy spravia všetko, ako je potrebné, ale že robia najlepšie, ako vedia.

Začal som si uvedomovať moje emócie, smútok, hnev, radosť, lásku… Prečo prichádzajú, v akých udalostiach. Čo to so mnou robí, že smútok a hnev ma vyčerpáva, ale radosť a láska ma napĺňa.

Keď prídeš na  masáž, vytvorím ti bezpečný priestor, v ktorom môžeš byť sama sebou. Doprajem ti pôžitok, ktorý ti otvorí nové vnímanie seba samej. Hlbokým spoznaním seba príde poznanie a pochopenie iných.

Začneš si sama uvedomovať, že tvojím pravým vnútorným očakávaním je byť šťastná. A cesta k nemu vedie cez teba a tvoje pôžitky, nie cez hnanie sa za snami alebo cez snahu o zapáčenie sa iným.

Prajem ti voľnosť a slobodu bez kontroly a očakávaní, len plynutie vo svojom zámere.

Tommee