STRATY A ČO S NIMI

Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“ „Smola alebo šťastie? Ktohovie,“ odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a najedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koní?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní nato sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nikdy nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. 

Tento príbeh som už počul viackrát. Dnes som sa zamyslel, ako ho vnímam v kontexte tantry. Pri navnímavaní mi prišlo, že u susedov je to o očakávaniach a kontrole, ktorú v sebe nezdravo budujeme. Potom prichádzajú sklamania a radosti z nepodstatných vecí. Pričom farmár mal zdravú sebahodnotu a (emočne) nepodliehal všetkým udalostiam v živote.  

Predstavujem si, že pôvodný/hlavný zámer farmára je vypestovať zeleninu. Aby to mal pod kontrolou, potrebuje pozemok s dobrou pôdou, dostatok vody na zavlažovanie a koňa na oranie a odvezenie úrody. Moje očakávanie z toho je, že keď sa naplnia tieto potreby/ciele, tak bude bohatá úroda a budem mať z toho radosť.

Veľakrát v živote som takto plánoval a kontroloval svoje zámery a ciele. Keď ušiel kôň, šiel som do sebaľútosti, hnevu a smútku. Myslel som si, že moja kontrola a očakávanie sa práve zrútili a nebude na konci úroda a radosť. Keď sa teraz nad tým hlbšie zamýšľam, moja reakcia mala byť ako nahradiť oranie a odvoz úrody. Pomôže mi rodina? Spravím to sám? Požičiam si iného koňa? Možností, ako takýto problém vyriešiť, je kopec. Niekedy som bol až taký frajer, že som do svojho plánovania zaradil aj náhradného koňa, lebo človek nikdy nevie… Lenže nerátal som s tým, že príde sucho, povodeň, kobylky, vyššia daň. S tým sa nedalo počítať. Tento farmár ma inšpiruje v tom, že mám myslieť na svoj cieľ/zámer. A aj keď svet, ľudia, príroda nie sú dokonalé a stále prídu nejaké prekážky a úskalia, tak mám premýšľať, ako ten problém vyriešiť a pokračovať v dosiahnutí zámeru. Dokonca sa mi aj stávali situácie, že som dopadol ako farmár, z pôvodne zlej situácie sa vykľula výborná.

V tantre to mám presne také isté. Môj životný zámer je hľadať šťastie. Ani nie byť šťastným, lebo to sa nedá stále. Situácie sa budú stále meniť. Straty budú prichádzať a ja sa ich budem snažiť prijať tak, ako prídu. Keď ma niekto okradne, mám právo sa hnevať. Niekto porušil moje hranice. Keď mi niekto zomrie, mám právo byť smutný a vyrovnať sa s tým. Nie vždy budem šťastný, ale život pôjde vždy ďalej.

Mával som veľmi veľa veci nalinkovaných – budík, práca, raňajky, obedy, kino, zábava. Vo veľa oblastiach života prichádzala úplná dennodenná rutina. Keď sa niečo posunulo a naštrbilo harmonogram, vyhodilo ma to z koľají a automaticky prišla nejaká emócia. Reagoval som (ako susedia), nerozhodoval som sa ako farmár.

Straty máme rôznorodé. Málo peňazí na život (potraviny, strecha nad hlavou), fyzické zranenie alebo nehoda, smrť blízkeho, covid, vojna, inflácia, energická kríza nám môžu spôsobiť straty. Farmár nebral koňa ako stratu, lebo on potreboval úrodu. Chýbajúci kôň mu len skomplikoval cestu k tomu.

Choroba prišla z prepracovania. V starom nastavení mi šlo o to, aby som sa čím skôr vrátil do práce. Takže ani nie liečenie, ale Theraflu (stačí, že nebudú príznaky chrípky ako únava). V novom nastavení cez tantru prichádza otázka, prečo vlastne chcem pokračovať v práci, ktorá ma fyzicky ničí? Za čo iné ju môžem vymeniť? Chcem peniaze? Zdravie? Viac času?… Byť v starom zamestnaní je očakávanie výplaty. Preto som sa tam chcel čím skôr vrátiť. Ale prečo vlastne, keď cieľ každého je hľadať šťastie/byť šťastný?

Spoločnosť nás veľmi ovplyvňuje a posudzuje. Tak ako farmárovi vraveli, čo je dobré a zlé. U mňa sa všetci divia, že som v 40-ke skončil právo, venoval tomu čas a peniaze, je to dobre platené a ja som si ani diplom neprevzal. A ja ako potvrdený dyslektik a dysortografik (o to ťažšie bolo štúdium). Dnes som tu a píšem tieto články, čo by mi nikdy v živote ani len nenapadlo, že by som mohol robiť. Dokonca nie robiť, ale mňa to napĺňa a píšem ich vo flow. Len cez svoju sebalásku (vďaka tantre) si teraz dokážem ustáť svoje hranice. Aj keď má spoločnosť výhrady a posudzuje, vo vlastnej sebahodnote som šťastný s tým, čo robím.

Pri masáži ti dokážem vytvoriť bezpečný priestor. Aby si mohla prirodzene stratiť kontrolu a zbaviť sa očakávania z výsledku. Aby si sa nacítila a cez svoju sebalásku našla svoj životný zámer, svoje talenty. Aj ťažké chvíle a skúšky v živote nás budujú. Neber ich, že je to tvoja smola, alebo naopak tvoje šťastie. Prijmi ich ako súčasť procesu vlastnej osobnosti. Spomaľ. Nacíť hlbšie, čo to v tebe vyvoláva. Navnímaj širší koncept celej situácie.

Prajem ti pokojné dni plné vedomia. A odhaľovanie očakávaní a kontroly, ktoré ťa dávajú dole a berú ti energiu, aby si ich mohla púšťať. A nech sa ti ukazuje zámer duše, v tvojich talentoch a v tvojej jedinečnosti, ktorý tvoju energiu pozdvihuje.

Tommee